Súťaže

Tatiana Sedláková: Ako prežijem túto dobu?

Ťažko povedať, ako tento život mať,

ako každý deň dookola fungovať.

Žijeme v ťažkej dobe, rýchlej až príliš,

človek nestíha uvedomovať si nič.

Čas pred nami uteká 

a my len pozeráme z ďaleka.

Neveriac si oči zakrývame

aspoň trochu lepší pocit máme.

Z malých detí sú dospelí

dúfajú v lepší život stále ako my.

Sťažovať sa naučiť dá ľahko

no život mení sa veľmi ťažko.

Ľudia, zastavme sa na chvíľu

Pozrime sa na tu nádheru

Okolo nás sú každý deň zázraky

No neustále máme veľké nároky

Život je krajší keď o nich dobre vieš

A keď všímať si ich, samozrejme, chceš.

Váž si veci, čo ti život ponúka.

Ver, že ťa neskutočne veľa naučia.

Všetky zlé veci pominú

a tie dobré len rozkvitnú.

 

Tatiana Sedláková: Nevzdať sa!

Čas letí ako voda

a ty ničomu sa nesmieš poddať

Každý raz jak padneš

zdvihni sa veď ty to zvládneš

Musíš veriť v seba 

veď bez toho sa to nedá 

Len silní ľudia bojujú

a nikdy sa nevzdávajú

Emócie nie sú slabosť

len ty musíš vedieť kedy máš dosť

a keď už nevládzeš

oddýchnuť si predsa môžeš

Zlé časy sú za nami

a tie dobré len pred nami

hlavu hore všetko bude dobre

všetko dobré ťa len čaká

veď si len na začiatku svojho života

Pri tebe stáť navždy budem 

tešiť sa s tebou nezabudnem 

plakať budeme spolu

veď raz za čas musíme mať smolu

Ľúbiť ta chcem navždy 

za spomienky ďakujem ti z lásky

 

Tatiana Sedláková: V hlave

V unavujúcom kruhu som 

A stále točím sa ja v ňom 

Od skorého rána 

Do neskorej noci

Blúdim myšlienkami 

No bez pomoci

Pohnúť sa mi nejde

A stále dúfam že to samo prejde

Nechcem jesť piť nič 

Jedinú vec chcem vždy

Keď raz spoznáš nikdy nezabudneš

Bojíš sa, že už nevyhráš

Že sa nebudeš páčiť sama sebe

Že ľudia budú hovoriť v zlom o tebe

Všade okolo mňa si všímam

Dievčatá, ktoré do hlavy ako motiváciu si pripínam

Vieš, že je to nebezpečné

No aj tak tvoje srdce to chce večne

Každý z nás je jedinečný

No ty neveríš a chceš byť niečím

Ako ženy na nete

Nádherné a bezchybné

Sklamaná sama zo seba si 

A svoju jedinečnú krásu vidieť nevidíš

Necítiš sa dobre vôbec 

A make-up už pomôcť nepomôže

Opasok si priťahuješ

A voľné oblečenie naťahuješ

Každé ráno pocit nenávisti 

Od rana do večera je v tvojej mysli

Žiť s tým už nevládzeš 

A preto radšej odísť chceš

 

Tatiana Sedláková: Z kosti na kosť

V telkách mobiloch všade

Dievčatá ktoré chodia v rade

Ktorým kosti trčia

A život si tým ničia

Myslíš že to tak má byť

No takto sa nedá žiť

Cítiš sa nedostatočná

A chceš byť ako tá štíhla slečna

Že vraj kosti sú krásne

No nevieš ako docieliť to vzácne

Čísla vidíš všade

A naraz sú pre teba podstatnejšie

Viac ako tvoje zdravie

Neprídeš si pekná vôbec

A v skrini pribúdajú trička voľné

Schovaná si v oblečení

A nechuť k životu sa ti zväčší

Zo života sa ti stáva peklo

No aj tak vytŕčajúce kosti sú pre teba všetko

Veľa dievčat takto končí

A keď zjedia 

Cítia sa ako keby spáchali strašný zločin

Ľudia ti neveria 

Až keď je neskoro ti konečne uveria

Dôjde im, že to bolo pre teba ťažké

A snažia sa ťa už brať dosť vážne

A preto dúfam že sa poučíte

A viacej takú chybu opakovať nebudete

Ste nádherné také aké ste

Všetko dokonalé na vás je!

Liana Strakulová: Volá sa to holá pravda?

Modré oči ako jasná obloha,

vlasy biele ako svahy zasnežené.

Tento človek srdce hlboko v sebe má,

nájsť ho bolo ťažké, ale vždy sa to dá.

Povedali si holú pravdu,

ktorú vždy potreba

a aj keď to občas zabolí,

vždy človek to pochopí.

Lásku som mu vyznala,

Srdce som mu prekliala.

Srdce, ktoré si tak silno pestoval,

ale s radosťou mi ho daroval.

 

Liana Strakulová: ON

Keď ho vidí,

je ako oheň v tme,

len jeho oči žiaria farebne.

Ten jeho úsmev jej dáv znamenie,

že všetko zlé raz dobre dopadne.

Tá jeho nádherná vôňa,

spoza neho uteká,

vždy je veľmi rada,

keď ju na nej zanechá.

Vždy ju niečím poteší,

vždy to s ňou zamáva,

tá jeho láskavosť ju všade unáša.

Lásku jej daroval,

princeznú z nej vychoval,

takého chlapca by si každý prial.

Zďaleka hľadí do duše,

vidí tam samotu, na ktorú kašle.

Samotu vyplniť, to bola drina,

lásku mu vyjadriť, každý takto začína.

Objatia nádherné, ktoré veľmi zbožňuje,

dáva jej pocit, že ju veľmi miluje.

 

Liana Strakulová: Temný život detí

Dieťa neľúbené matkou,

otcom pobité,

veľa krát s plačom,

na dne rozbité.

 

Dcérou len opovrhovali,

zo syna sklamaní,

tieto temné dni končievali hádkami.

 

Život ich naučil klamať ktovie jak,

pravdu skryť za seba,

ako temný mrak.

 

Žiť život vonku,

bol to najkrajší pocit,

aký teraz zažiješ už len v temnej noci.

 

Modriny po tele, panické ataky,

skončili deti bez otca a bez matky.

 

Skončili v domove, kde ich nikto netýral,

a tá láska k rodičom stratila potenciál.

Žili život ďalej, na minulosť nemysleli,

žili v inej rodine, kde ich veľmi milovali.

 

Tieto práce sú prihlásené do súťaže Junior Internet

 

 

 

 

Školský rok 2018/ 2019

 

54. ročník Literárneho Kežmarku bol venovaný Spišu a krásnej literatúre pri príležitosti 750. výročia udelenia mestských práv Kežmarku.

Toto celoslovenské podujatie privítalo v dňoch 13. a 14. júna mladých umelcov z celého Slovenska.

V kategórii poézia získal žiak našej školy Filip Cirák čestné uznanie. Napísal zaujímavú nonsensovú báseň. K úspechu mu srdečne blahoželáme a tešíme sa, že obohatil tak literárny svet mladých.

 

Školský rok 2015/ 2016

 

Celoslovenské kolo súťaže Literárny Kežmarok

Čestné uznanie: Vladimír Makara (1. kat., poézia)

 

 

Školský rok 2008/2009

Celoslovenské kolo súťaže Literárny Kežmarok


Prvýkrát v histórii našej školy sa nám podarilo uspieť v  celoslovenskej autorskej súťaži mladých talentov   v I. kategórii – próza. V XLIII. ročníku LITERÁRNY KEŽMAROK naša žiačka II.A triedy, Vlaďka Meľuchová získala krásne druhé miesto.
V tomto školskom roku tu máme vyhodnotenie Literárneho Kežmarku už po druhý raz. V celoslovenskom kole v XLIV. ročníku v I.kategórii sa na 3 . mieste umiestnil Michal Košút z 4.A a čestné uznanie za literárnu prácu získal Alex Pisarčík z 3.A.
Blahoželáme .